Získavanie kvalitného mlieka
Proces získavania kvalitného mlieka zahŕňa nasledovné požiadavky:
1. Hygienu maštaľného prostredia
Zvieratá v maštali sa doja na stojisku a vo voľnom ustajnení v dojárňach. Udržiavať povrch tela dojnice, aby v maštali počas dojenia neboli vykonávané práce kde sa práči, nebolo pokazené krmivo, vyvetrané. Zvýrený prach obsahuje sporotvorné mikroorganizmy a neodstráni ich ani pasterizácia. V klasických maštaliach sa musia 2x do roka bieliť haseným vápnom sprotiplesňovými prípravkami. Zabrániť vnikaniu hlodavcov, vtáctva a hmyzu do maštalného prostredia – rozširovanie chorôb. Čistý povrch zvierat, maštal a aj okolie maštale. Čistota v mliečniciach – miesto uchovávania mlieka.
Výsledkom zlej hygieny a dojenia sú zápaly mliečnej žľazy
Zápaly mliečnej žľazy – mastitídy
Sú výsledkom spolupôsobenia faktorov: zoohygieny, výživy, techniky a technológie chovu, ako aj úrovne manažmentu. štvrte postihnuté mastitídov sa nedoja strojov nikdy. Štupeľ sa dáva na dojaciu nástrčku ktorú nedávame na chorú štrťku aby bol vytvorený podtlak.
Mikroorgnaizmi v mlieku
Primárna mikroflóra
- Vnútorná cesta (krvným obehom hlavne u chorých a oslabených dojníc)
- Vonkajšia cesta (ceckovým kanálikom: závislosť na čistote dojnice, ale hlavne vemena a na anatomických vlastnostiach cecku)
Sekundárna mikroflóra
Zdroje :
- Prostredie
- Povrch dojnice
- Obsluha dojacieho zariadenia
- Hygiena dojenia
- Hygiena ošetrovania mlieka po nadojení
- Hygiena mliečnice
Inhibičné látky
Majú tlmivý vplyv na rozvoj a kativitu mliekarenských kultúr (spôsobujú problémy pri technologickom spracovaní, ale najnepriaznivejší dopad majú na ľudský organizmus)
- Prirodzené zdroje – imunitné látky, ktoré sú súčasťou ochranného mechanizmu mliečnej žľazy (IG, lyzozým, laktoferín...)
- Kontaminanty (ATB, sulfonamidy a pod.) antibiotiká sú zakázané ako stimulátori rastu aj s hormónmi, sú zakázané v ekologickom hospodárstve.
2. Hygienu dojičov
Každý dojič – pracovník v potravinárskej výrobe, musí mať zdravotný preukaz. Zamestnávateľ má vytvoriť podmienky aby sa pracovníci mohli prezliekať, vydezinfikovať aspoň ruky. Všetky infekčné choroby dojičov a členov rodiny podliehajú hláseniu a karanténe.
3. Pravidelnú kontrolu technických parametrov DZ
Všetky funkčné zariadenia od vývevy, pulzátorov, prietokových meračov kontrolujú manažérovia.
4. Správny pracovný postup pri dojení
Zahŕňa 6 povinností dojiča.
- Oddojenie prvích strekov z vemena – oddájajú sa do nádoby s čiernym dnom. Má dvojité, oddojenie bakteriálnej zátky, posúdenie kvality mlieka a zdravotného stavu vemena. Pri klinických mastitídach má mlieko inú farbu a obsahujú vločky hnisu, krv. Je prvotné posúdenie mlieka. Ak sa umyje vemeno prvé a sú veľmi začistené, dlho manipulujeme s vemenom a bakteriálna zátka by sa odtláčala späť do vemena. A potom by šla do mlieka pre konzum. Čistenie vemena ukončiť do jednej min maximum.
- Hygiena, toaleta vemena – má dve funkcie. Zbavenie nečistôt z vemena a začiatok stimulácie vemena. Robí sa suchov alebo mokrov cestov. Jednorázové papierové utierky, mokrou cestou čistá voda na úrovni telesnej teploty.
- Stimulácia – pohladenie vemena, masáž, má dve funkcie. Znamená to že prvá je pokračovanie stimulácie kôli vylučovaniu oxitocínu a druhá je kontrolná. Palpácia – dotykom zistiť či sú zmeny na vemene. Sčervenané, zdureniny.
- Nasadenie dojacej súpravy – dojič nesmie odýsť od dojnice kým nezistí že spustila zo všetkých štyroch štvrtí. Ukáže sa to na rozdeľovači. Ak nespustila, musí urobiť korektúru.
- Kontrola priebehu dojenia a vydojenia – a ak nemáme automatické snímače musí dojič odobrať dojacie zariadenie. Pri dlhom podtlaku, by mohlo dojsť aj k roztrhnutiu ceckov
- Dezinfekcia ceckov bezprostredne po dojení – ceckový zvierač je otvorený a je vstupnou bránou pre patogény, aby sa nerozširovali zápaly vemena. Dnes sa používajú dezinfekčné roztoky alebo peny, dipovacie prostriedky, dlhodobý film – keratínová zátka ktorá vydrží niekoľko hodín.
5. Prvotné ošetrenie a uskladnenie mlieka po dojení
6. Sanitácia dojacich zariadení
